FF ~ Krvavá růža 1.Kapitola (Selene)

20. november 2010 at 17:22
Nepokojne som prechádzala popri ceste a obhliadala sa za seba.Bála som sa,aj keď som asi nemusela.Na to,že bol koniec leta roku 1864 bolo nezviklo zima.

1.kapitola
Nemala som z tej cesty dobrý pocit. Nevedela som prečo ,ale mala som tušenie, že nedopadne dobre.  Ale zveriť sa kamoške, ktorá mi balila veci ešte pred tým asi čo som sa narodila som nemohla nič povedať. Šetrila som si na výlet cez velkú mláku od svojích petnástich lebo som odmietala možnosť aby mi to zaplatili. Lenže teraz, keď od cesty na letisko chýbalo len desať minút nehcela som nikam ísť. Chcela som zostať doma.  Pán Mendez mal od rána dobrú náladu a jeho dcéra Ela sa navnadila na tú istú vlnu. Ja som nedočkavosť radšej len predstierala. Prvé čoho som sa desila bolo lietadlo. Neznášam výšky a teraz budem niekolko tisíc metrov nad zemou.
,,Neboj keď budú turbulencie praštím ťa po hlave aby si odpadla" sľubovala. Zvraštila som čelo.
,,To ma budeš musieť už teraz" odvrkla som.
,,Prosím zapnite si pásy. Lietadlo štartuje" bola som tak vydesená,že mi pás musela zapnúť kamoška. Vďačne som sa usmiala a pevne zovrela sedadlo. Pritlačila sa k operadlu a zavrela oči. To stúpanie mi robilo problém a dvíhal sa mi žalúdok, ale našťastie netrvalo dlho.
,,Keď sa pozriete cez okno uvidíte,Atlantický oceán"zaznelo,ale ja som sa radšej odvrátila.
,,Padavka"zašomrala Ela.Zavrčala som.Po niekolkých hodínách, ktoré som večšinou prespala alebo strávila na toalete sme konečne pristáli v Richmonde hlavné mesto štátu Virginia.
,,Ako ste si užili let?"spýtal sa optimisticky pán Mendez,ale ked vydel moj výraz trocha sa miernil. ,,Prvý let?"spýtal sa.
,,Hej.Ale už teraz nenávidím turbulencie"odsekla som a na mojej poznámke sa obaja Mendezovci zasmiali.
,,Zvikneš si"strčila do mna Ela.Pred letiskom sme museli čakať,pretože si Elyn otec šiel po auto.
,,Kedy ho sem doniesli a hlavne ako?"spýtala som sa.
,,Kedže tu je ďalšia pobočka ich firmy tak tu jedno auto má"informovala ma.Ďalšie zbytočne minuté peniaze.
,,Tak poď.Teraz nás čaká dlhá cesta autom"povedala rovnako skleslo ako som sa ja už dávno cítila.
,,Radšej autom ako lietadlom" a nastúpila si.Spievali sme si rozne pesničky čím sme liezli na nervy šoférovy,ale ked v rádiu pustili Mandy,piesen,ktorú sme doslova nenávideli stíchli sme.Po menšej prestávke na benzínke,kde sme si stihli ponaťahovať všetky kosti a skoro sa prizabili sme mali dlhú osemhodinovú trasu do Mendezovej firmy.Prečo ju nemohol mať v hlavnom meste?Už nás obmínali driemoty,keď sa to stalo.Pán Mendez nezvládol zákrutu a dostal šmyk na mokrej ceste.
,,Nieee"zakričala Ela.Ale bolo neskoro.Auto sa prevrátilo.Chvílu bolo ticho a nič som nemohla vidieť.Spanikárila som,ale podarilo sa mi dostať sa z auta.Z rany na ruke sa mi valil prúd krvy.Snažila som si spomenúť čo sa vlastne stalo.Zacítila som niečo ako benzín a vtedy mi to došlo.
,,Mama?"zvolala Ela.
,,Nie to som ja Sue.Možeš sa hýbať?"prikívla a pomohla som jej z auta.Keď sme chceli vyťiahnuť jej otca nebol tam.Čelné sklo však bolo rozbité.Musel byť niekde na blízku.našli sme ho rýchlo,ale ležal dosť neprirodzene v rokline.
,,Oci"zvolala Ela,ale mykla sa od bolesti.Našťastie šlo okolo auto a tá pani privolala záchranku a políciu.Tá prišla skoro ihneď.Z policajného auta vyšla blonďatá žena v uniforme.
,,Čo sa stalo?"spýtala sa mierne.
,,Pani Forbesová,musia ísť do nemocnice.Mohli utrpieť vážne poranenia hlavy alebo mozgu"upozornil ju sanitár.
,,Ospravedlnujem sa.Isteže.Prídem potom tam,kým to tu spíšeme"niečo mi na nej nesedelo.Ten jej ostražitý pohľad,keď sledovala ako dávajú do sanitky pána Mendeza a ešte aj tá unáhlená otázka.
,,Ocko budeš v poriadku"plakala Ela.Mne nezostávalo nič iné len byť ticho a mlčky ju utešovať.
,,Ela,teraz sa musíte upokojiť.Ste zranená.A to nehovorím o vás slečna.."
,,Susan Piercová"zapísal si údaje do záznamu.
,,Bude to v poriadku.Nemajte strach"tiež by som chcela byť taký optimista.Pána Mendeza odviezli na operačku a nás odviedli na pohotovosť.Ela bola na tom o niečo horšie,ale pustili ju rovnako ako mna.V čakárni sme sa dlho neohriali pretože som zazrela šerifku Forbesovú.Ela už trvdo spala tak som ako tak vstala a šla za nou.
,,Teraz nieje vhodná doba"povedala som ešte trocha omámená z narkozy.
,,Viem.Prišla som sa uistiť či ste v poriadku.A spýtať sa,či máte kde prespať"pokrútila som hlavou.Súcitne sa ma dotkla ramena.
,,Zavolám jednému známemu či by vás neprichýlil.A váš otec sa uzdraví"utešovala ma.
,,On nieje moj otec.Som len kamarátka Ely.Vzali ma so sebou sem.Volám sa Susan Piercová"vytreštila oči.
,,Piercová?"zopakovala.
,,Hej,poznáte ma?"spametala sa.,,Nie,ale niekoho s vaším priezviskom áno"vrátila som sa speť k budiacej sa Ele,ktorá chvílu nechápavo pozorovala,kde sme a potom sa rozplakala.
,,Bude v poriadku"hovorila som jej a snažila jej vliať do žíl trocha pokoja.,,Slečny,toto je Damon Salvatore.Prespíte unho v penzione"zdvihla som zrak k mužovy,ktorý mohol mať sotva dvadsať,ale mohol vyzerať aj na tridsať.Vytvoril niečo ako sústrastný pohlad a mne sa zúžili dúhovky.
,,Tak podte"popohnal nás a my sme šli za ním.
,,Zajtra ráno prídem do penzionu a porozprávame sa"volala za nami Forbesová.
,,Je otravná ako pijavica"zamrmlala som.
,,Nikdy nevolte ženu šéfkou policajného zboru"povedal s úsmevom Damon.Ela sa na mna trocha dezorientovane pozrela.
,,Ja mu neverím"šepla mi.Ešte silnejšie som ju chytila za ruku.
,,Pán Salvatore vážne vám naša prítomnosť vo vašom dome nebude prekážať?"spýtala som sa.Ani sa neotočil len otvoril dvere na aute.
,,Robím službe šerifke.Zabásla by ma"odvetil.Takže to robí s povinosti.
,,Možme ísť aj do motela"navrhne tichučko Ela.
,,V žiadnom prípade.A urobte mi láskavosť,robte hluk.Moj brat je doma, tak dúfam ,že vás nebude ignorovať.Mna si už vobec nevšíma"povie s predstieraným smútkom.
,,Prečo mu nezahráte na flaute?Pri mojom otcovy to vždy pomáhalo"hlesla Ela.Pozrel sa do spetného zrkadla a uškrnul sa.
,,Už som skúšal flautu,saxofon aj trubku,ale nič.Trombon som nezohnal" sťažoval sa.
,,A ešte prosím vás nevykajte mi.Cítim sa staro"v duchu sa usmejem.V podstate svojím správaním má mozog na peťročného, ale má pohyby,ktoré u normálneho človeka nevidno tak často.Hoci šiel len k autu pohybol sa s gracioznou lahkosťou ako mačka,keď sa obšmieta okolo noh svojho majitela.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Cathie.KAT Cathie.KAT | Web | 20. november 2010 at 18:35 | React

skvělé fanfiction ;)) těším se na další díl :)

2 hannah-montana-twilight hannah-montana-twilight | Web | 20. november 2010 at 18:54 | React

krvavá růža.. to mi něco říká .. :-):D

3 twilight-saga-meyer twilight-saga-meyer | Web | 21. november 2010 at 12:22 | React

skvělé

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
© 2010 - 2012 ISomerhalder-fan
Layout by Vivi | isomerhalder-fan | your unlimited czech source for Nina Dobrev & Ian Somerhalder